Globálna ekonomická hyperkríza. (1)

Autor: Ján Zavacký | 27.2.2013 o 10:52 | (upravené 6.9.2014 o 8:51) Karma článku: 7,52 | Prečítané:  1026x

Svet sa približuje k fázam výrazného kolabovania finančného systému a následnej globálnej hyperkríze. Žiadnu inú možnosť nemáme, nebudeme mať a  ani sme nikdy nemali.

   Ak s tým niekto  nesúhlasí, nech popíše iný vývoj a mechanizmy, ktoré ten iný vývoj spôsobia. Neskôr to porovnáme. Popíšem nevyhnutné, alebo vysoko pravdepodobné udalosti a mechanizmy, ktoré nás dovedú k silnejšej fáze úpadku a hlbšej kríze. Budem sa vyhýbať číslam, grafom a cudzím slovám. Uprednostním logiku, skúsenosti a poznanie ľudského správania a jeho ekonomickej činnosti. Prečo písať o kríze? Preto, aby bolo jasné, že aj pred úplným kolapsom boli ľudia, ktorí so šialenosťou a udržovaním hazardu svetového finančného systému nesúhlasili.

   Na úvod by som chcel vyjadriť, že prvá fáza kolapsu finančného systému začala už udalosťami v roku 2000 okolo internetovej bubliny. Druhá fáza pokračovala v roku 2008 okolo hypotekárnej bubliny. Tretiu môžeme očakávať v najbližších rokoch a po nej nástup globálnej hyperkrízy. Je zvláštne, že rozsiahle systémové problémy si uvedomujú mnohí, ale nevyhnutné osudové dôsledky uznáva len hŕstka ľudí. A to doslova hŕstka na celom svete.

   Aby si to čitateľ ľahšie uvedomil, treba si predstaviť názorný príklad z kolapsu v októbri 1929 a následných udalostí. Kolaps očakával málokto. Tak  ako dnes. Po prvotnom prepade burzových obchodov, došlo po niekoľkých dňoch ku krátkemu oživeniu a neskôr, na jar 1930 dokonca dlhšiemu oživeniu. Úpadok teda neprebiehal rovnomerne a plynule, ale v striedaní fáz prudkého poklesu, stagnácie a aj mierneho vzrastu.

   Ďalej si treba uvedomiť, že vedomie krízy v USA i vo svete v období  Veľkej hospodárskej krízy nastúpilo až na konci roka 1930 i neskôr.

   Dnes je situácia rovnaká. Málokto má pocit prebiehajúceho kolapsu a nastupujúcej krízy. Vedomie akoby sa bránilo prijať skutočnosť a reaguje oneskorene. Kríza po roku 2008 je dodnes chápaná, ako prechodná záležitosť, ktorá pominula a dnešné a budúce problémy s tým spája len spomínaná hŕstka. Lenže. Čo bolo príčinou udalostí v roku 2008? Platobná neschopnosť v dôsledku obrovských dlhov. Predovšetkým hypotekárnych dlhov, nekrytých ani majetkom, ani ekonomickým výkonom. Pominuli takéto problémy? Nie. Naopak. Ešte sa prehĺbili. Ak niekto neverí, nech si vyhľadá príslušné tabuľky. Oficiálne tabuľky. Keďže pokračujú príčiny, musia pokračovať aj dôsledky. Teda ďalšie kolapsy a ďalšie obdobia recesie. Teraz už ale silnejšie, prudšie, rozsiahlejšie a dlhodobejšie. Skrátka depresia. Kríza.

   Ako vyzerá terajšia fáza kolabovania finančného systému vyspelého sveta?  Presne tak , ako ju vidíme. Aj keď problémové štáty dostávajú peniaze z rôznych fondov, alebo priamo od centrálnych bánk, ich ekonomiky sa ďalej prepadávajú, alebo stagnujú, alebo rastú len číselne, ale nie skutočne. To platí aj o tzv. neproblémových štátoch. Reálne rastú len vo výnimočných prípadoch. A pritom sa dlhy nesplácajú, ale naopak rastú. A ešte aby to nestačilo, ignoruje sa úplne rast dlhov samospráv, výrobcov a spotrebiteľov. Spomenuté výnimočné prípady budú výnimkami už zrejme len veľmi krátko. Pri dnešnej globálnej prepojenosti sa to prenesie aj na nich.

   Najvýraznejšou formou kolapsu je kolaps na základe paniky. Kde je dnes jeho zdroj? Vo finančnom investovaní. Prečo? Pretože finančné investovanie je síce naviazané na reálnu ekonomiku, ale z väčšej časti je fiktívne. Hazard nesmiernych rozmerov. Finančný sektor narába s hodnotami zhruba 100 krát väčšími, ako je reálna ekonomika. Ako je to možné? Tak, že banky si vyrábajú svoje vlastné peniaze, ničím nekryté a s nimi obchodujú. Vyrábajú si dokonca aj cenné papiere na zlato a na základe nich s takýmto zlatom obchodujú. So zlatom , ktoré nikdy neexistovalo. Ak reálna ekonomika začne upadať aj napriek všetkým štátnym a peňažným trikom, a ona začne, tak finančný investori budú musieť vymeniť svoje bezcenné papiere za niečo reálne. Začnú sa ich zbavovať a vypukne panika.

   Kedy sa to môže stať? Možno o 3 roky. Možno viac. Možno pri terajšej úrovni dlhov. Možno pri dvojnásobnej, pričom rýchlosť ich narastania sa stále zvyšuje. Možno pri hlbokom prepade európskej ekonomiky, ktorý skôr , či neskôr musí prísť. Možno americkej. Možno pri nutnosti likvidovať čínske dolárové rezervy. Je to vec prvých vážnych a nevyhnutných problémov, ale aj vedomia. Niekto sa  zľakne prvý. A už to pôjde.

   Ak som niekoho nastrašil,nech je rád. Bude horšie. Omnoho. A zľaknutie bude mať už za sebou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?