Globálna ekonomická hyperkríza. (2)

Autor: Ján Zavacký | 2.3.2013 o 20:51 | (upravené 6.9.2014 o 8:51) Karma článku: 6,44 | Prečítané:  901x

Tak ako v prvom článku, budem pokračovať jednoduchým jazykom, zrozumiteľným pre čo najširší okruh čitateľov.

Dnes sa zameriam na predpokladané udalosti v Nemecku. Udalosti, ktoré budú nevyhnutné, alebo vysoko pravdepodobné, a ktoré nás spoľahlivo priblížia k ďalšiemu prejavu prebiehajúceho kolapsu a k ďalšiemu prehĺbeniu prebiehajúcej krízy. Stav a udalosti v Nemecku sú kritériom pre posudzovanie kolapsu a krízy v Európe. Nech nikoho nemýli, že v niektorých štátoch vyspelého sveta krízu nezažívajú. Je to len podľa úradných kritérií. Realita je často iná. Nenápadná. A podmienky sú zrelé na presun ešte väčších problémov do týchto krajín. Kríza nemôže prebiehať rovnomerne a rovnako v každom mieste a v každom čase. A samozrejme aj zotavenie po kríze.

Pred niekoľkými týždňami prekvapilo politikov a odborníkov, že nemecká ekonomika sa v poslednom štvrťroku 2012 prepadla. Nepočítali s tým a v budúcnosti ani nepočítajú.  Je to ale len prvý z logických prejavov.  A prídu ďalšie. Silnejšie a dlhodobejšie. Prečo? Pretože keď má problémy veľká časť Európy,USA a aj Čína, musí to mať dopad aj na Nemecko. Keď sa hospodársky rast Číny spomaľuje, tak je celkom logické, že sa spomaľuje aj dovoz z Európy. A keďže prevláda dovoz z Nemecka, tak je logické, že to postihne hlavne Nemecko. Väčšina Nemeckého vývozu ide ale na európske trhy. A keďže hospodársky výkon v Európe sa znižuje, tak je logické, že sa vývoz  z Nemecka aj takto ďalej znižuje.

Ďalším problémom je dlh Nemecka. Nikto ho nespomína a nikto v ňom nevidí problém. Lenže dlh Nemecka nie je zanedbateľný. Nebyť dlhu, výkon a produktivita nemeckej ekonomiky by mohli byť ešte vyššie. A tento dlh vytrvalo rastie. Aj keď pozor. Pred rokom ste mohli počuť, že dlh Nemecka sa v určitom ohľade znížil. To je síce pravda, ale sú to zbytočné číselné a propagandistické triky. Nejdem do detailov, lebo je to len prechodný jav. Nemecký dlh bude dlhodobo rásť - prechodné poklesy nie sú smerodatné. Dôležité je, že dlh samotného Nemecka pôsobí stále viac spomaľujúco na jeho ekonomiku.

Ak výkon nemeckej ekonomiky bude dlhšiu dobu klesať, možno očakávať, že politici budú proti tomu prijímať opatrenia. Hospodársky rast bol , je a bude jednou z hlavných politických priorít. Nemecko bude nútené prijímať opatrenia na zvýšenie hospodárskeho rastu. Bude mať dve možnosti.

Jednou bude využitie triku  menových a finančných iluzionistov, ktorý Nemecko každoročne aj využíva. Požičať si  peniaze, zvýšiť tak svoje výdavky a tým zvýšiť hospodársky výkon. Lenže tým sa uvoľnia do obehu nové peniaze a zvýši sa tým opäť štátny dlh a jeho spomaľujúci účinok. Uvoľnené peniaze zvýšia ceny a vyvolajú teda infláciu. Keď sa ceny tovarov a služieb , teda domáceho produktu spočítajú, bude tento domáci produkt vyšší. Bude to ale len číslo. Teda číselný rast. V skutočnosti HDP nevzrastie. Naopak. Poklesne. Prečo? Pretože stav európskej a svetovej ekonomiky umožňuje len minimálne číselné rasty a nulové , alebo záporné reálne rasty. Pokles výkonu Nemecka znamená pokles aj v ďalších krajinách Európy.

Druhou možnosťou je zníženie daňovo-odvodového zaťaženia a súčasne aj výdavkov štátu. To si Nemecko vyskúšalo už na začiatku tejto krízy. Zníženie výdavkov ale znižuje aj HDP. Okrem toho sa ale zvýši jeho konkurenčná schopnosť a tá zníži možnosti niektorých iných európskych krajín. Ich situáciu to vlastne sťaží. Riešeniu krízy v Európe to teda nepomôže. Treba ale zdôrazniť, že táto možnosť je pravdepodobnejšia neskôr, teda keď budú problémy zreteľne narastať.

Môžu sa použiť aj obidve opatrenia súčasne. V každom prípade budú mať záporný dopad na hospodárenie zvyšku Európy. A to bude zase spätne záporne pôsobiť na Nemecko. Z uvedeného vyplýva, že Nemecko Európu nezachráni a ani zachrániť nemôže. Toto by malo byť smerodatné pre slovenskú politiku. Nie je. A ani nemôže, lebo takéto postavenie Nemecka si zrejme málokto uvedomuje. Sny o jeho dohľadnom a dlhodobejšom silnom raste sú ilúziou.

Dočasne pôsobí na Nemeckú ekonomiku aj tretia možnosť - presun financií z enormne sa zadlžujúcich krajín periférie. Raz ale periféria musí skrachovať a tento prílev ustane. To nás už ale strhne všetkých.

Kolaps finančného systému v Európe sa tak dostáva do zaujímavej fázy. Je to fáza nulovej reakcie. To znamená, že aj napriek prísunu nových dávok peňazí do obehu a napriek novým štátnym investíciám, výkon európskej ekonomiky nerastie. Pohybuje sa okolo nuly. Postupne sa bude prepadávať do stavu zápornej reakcie, teda výrazného klesania hospodárskeho výkonu. A toto budú podmienky zrelé pre vypuknutie panickej fázy. Ak dovtedy nevypukne panika inde vo svete, Európa vyhrá súťaž o dosiahnutie fázy paniky. S prudkými prepadmi a ťažkou krízou.

Ale. Ešte stále existuje možnosť pristúpiť k postupu, ktorý by sa dal nazvať riadeným bankrotom. Riadeným bankrotom štátov, bánk, prípadne aj výrobcov. Finančných investorov radšej ani nespomínam. K tomu výrazné racionalizačné opatrenia. Teda spustiť krízu na vyšší výkon. Kto z Vás by sa na to odhodlal? Ktorú možnosť by ste si teda vybrali? Nech si odpovie každý sám pre seba.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?