Globálna ekonomická hyperkríza. (3)

Autor: Ján Zavacký | 9.3.2013 o 12:36 | (upravené 6.9.2014 o 8:51) Karma článku: 7,63 | Prečítané:  1322x

Prečo svet dospel k rozbiehajúcemu sa hyperkolapsu a hyperkríze?

   Pretože civilizácia prišla na hypotetickú možnosť, že životnú úroveň si môžeme zvýšiť zvýšením spotreby a tým aj zvýšením výroby. Toto je základný prístup k hybnej sile dnešného ekonomického vývoja vyspelého sveta. Dnešná makroekonomická kultúra. Žiadna drina, odriekanie, obetavosť. Pravý opak. Lenže. Je v tom iluzórnosť. Tento prístup dlhú dobu zvyšoval životnú úroveň bez problémov. Dočasne. Je čas na ukončenie zábavy a zaplatenie účtu aj s úrokmi. Problémy vznikli nenápadne a nenápadne aj dlhú dobu rástli. V istej chvíli nevyhnutne muselo prísť k negatívnym prejavom a spusteniu sérií ďalších udalostí, ktoré predstavujú hyperkolaps a hyperkrízu. Prečo a ako k tomu došlo?

   Pokúsim sa byť stručný, ale čo najviac zrozumiteľný. Dnešná makroekonomická kultúra začala v časoch po skončení Veľkej hospodárskej krízy, keď na základe teórie anglického ekonóma J.M.Keynesa z polovice 30-tych rokov začal štát svojou zvýšenou spotrebou vyvolávať zvyšovanie výroby a tým zvyšovať ekonomický výkon. Je to silný ekonomický etatizmus. K tomu sa v povojnovom období pridalo neoficiálne zvyšovanie množstva peňazí v obehu, čím sa spotreba mala ďalej zvyšovať. Tento prístup podporila teória amerického ekonóma M.Friedmana z polovice 50-tych rokov s názvom monetarizmus. Po zrušení tzv. Breton-Woodskeho menového systému v r.1971 sa umožnilo oficiálne zvyšovať množstvo peňažného obeživa tým, že už nebolo viazané na zlato a ani na reálny prírastok HDP, čo teória predpokladala. Vznikol tak akýsi neo-monetarizmus.

   Oficiálna podoba dnešného finančného systému teda začala fungovať po roku 1971. Dlho sa nič zvláštne nedialo, okrem takých podivností, že štáty takmer pravidelne mávali nižšie príjmy ako výdavky, že množstvo peňazí v obehu sa zvyšovalo rýchlejšie ako predtým, že tento nárast sa zrýchľoval, a že obrat finančného investovania rástol podstatne rýchlejšie ako reálna ekonomika.

   Prvým faktorom pre nevyhnutnosť terajšej krízy bolo a je, že na základe zdanlivej bezproblémovosti vládlo vedomie, že sme ekonomické procesy ovládli tak spoľahlivo, že prakticky nemôže dôjsť k vážnym problémom. Dlho ich nikto  nepredpokladal a preto finančný systém nikto nemenil. Problémy mali čas dozrieť. Keď už bolo jasné, že niečo nesedí, namiesto priameho a otvoreného priznania prišli menoví inžinieri a politici s novými trikmi. Tentokrát administratívnymi. Meranie inflácie a dlhov sa mení tak, aby boli nižšie. Napríklad dnešná výška inflácie by podľa metód spred desiatok rokov bola 2-3 krát vyššia. Problémy tým prezrievajú.

   Druhým faktorom pre nevyhnutnosť terajšej krízy bola a je ľahká dostupnosť peňazí. Nie v práci, ale na finančných trhoch. Základnú filozofiu dnešnej makroekonomickej kultúry, teda zvyšovanie spotreby, je najľahšie dosiahnuť tak, že si vyrobíme viac peňazí. Viac peňazí, viac míňania. To znižuje obozretnosť a znižuje hospodárnosť. To spôsobuje spomaľovanie reálneho hospodárskeho rastu. Čím viac nových peňazí sa dostáva do obehu, tým viac sa zvyšuje dopyt po tovaroch a službách a tým častejšie reagujú výrobcovia len zvýšením cien a nie zvýšením kvality a množstva.

   Tretím faktorom bolo a je, že nové peniaze, ktoré sa dostávajú do obehu, negatívne ovplyvňujú veľmi dôležitú ekonomickú veličinu. Je to rýchlosť obehu peňazí. Tá sa spomaľuje. A to spôsobuje ešte väčšie zníženie reálneho hospodárskeho rastu. Už len stručne dodám, že pri používaní úspor by k takémuto mechanizmu nemohlo dôjsť. Za žiadnych okolností. S novými dávkami nových peňazí sa reálny rast ekonomiky spomaľuje viac a viac.

   Okrem toho pôsobia na ekonomiky ďalšie ekonomické mechanizmy a kultúrne, psychologické a iné faktory. Každý pôsobí inak a iným smerom. Ich výsledné pôsobenie sa nedá vypočítať ani presne odhadnúť. Keď si budeme všímať len tie najdôležitejšie, tak ich dôsledky vieme odhadovať presnejšie, niekedy dokonca aj niečo vypočítať. Terajšia ekonomická kríza v dôsledku zlyhania finančného systému už nie je odhad, ale realita. Prečo to musí pokračovať, o tom už v ďalšom článku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?