Svet sa nezrúti, ale svetová ekonomika určite! (11)

Autor: Ján Zavacký | 9.9.2013 o 14:27 | (upravené 9.9.2013 o 17:02) Karma článku: 5,13 | Prečítané:  772x

V jedenástom článku Exaktného dôkazu etc. riešim podmienky a vývoj v peňažnom systéme, ktorý by bol z hľadiska monetarizmu ideálnym modelom. Monetarizmus, ako jedna z hlavných ideológií súčasnej politickej ekonómie určil podmienky, za ktorých by bola inflácia bezpečne ovládaná centrálnym plánovaním. To isté si mysleli aj sovietski revolucionári, buržoázny revolucionári aj rímski cisári. V modernej dobe sa finančné systémy prepájajú a globalizujú. Svetový finančný systém sa tak stáva jediným inflačným, ktorý neskolaboval. Kolaps ho ešte len čaká. Ale ozýva sa dosť výrazne. Ekonomická veda ako celok a spoločenské vedomie nie je v stave tieto signály správne pochopiť.

Ideálnym monetaristickým peňažným systémom by bol systém podľa predstáv autora moderného a ideologického monetarizmu M.Friedmana. Na rozdiel od toho, ktorý používame dnes, alebo aký použili franzúzki buržoázni revolucionári, vo friedmanovskom modeli by inflácia bola veľmi mierna. Nesmela by prekročiť hospodársky rast.

Prvým problémom je riziko, že by politici dokázali ovládať svoje pudy tak, aby neprekročili stanovenú mieru. Inflácia je totiž obrovským zdrojom ich moci. Je zdanlivým zdrojom ekonomických hodnôt, s ktorými môžu manipulovať v prospech svojho reálneho obohatenia, prechodného pobytu pri moci a zdanlivého obohacovania celej spoločnosti.

Druhým problémom je takmer istota, že verejnosť si neuvedomí, že počínanie politikov spôsobuje dočasné pozdvihnutie prosperity, ale neskoršie spomaľovanie a úpadok. Verejnosť nedokáže účinne zasiahnuť.

Tretím problémom je istota, že aj friedmanovský inflačný systém v dôsledku svojho exponenciálneho charakteru spustí a bude naďalej exponenciálne posiľňovať všetky deštrukčné mechanizmy, spomínané v predchádzajúcich článkoch. Ale aj ďalšie. Pri nízkom nastavení inflácie môže systém nadobudnúť kritické hodnoty aj o stovky rokov. Ale vyhnúť sa im nemôže.

Štvrtým problémom je časové vnímanie súvislostí. Ak systém neskolabuje po 100 rokoch, vnímame ho ako stabilný. Jeho autodeštrukčný charakter nevnímame vôbec. Chyby tak hľadáme v krátkodobejších úkazoch. Tým sa prehlbujú nerovnováhy a rozpad bude ťaživejší.

Výsledkom friedmanovského peňažného systému je teda rovnaký vývoj ako v systéme s vysokou infláciou. Rozdielom je len čas. A ten hrá proti systému.

 

http://janzavackyblog.blogspot.sk/2013/07/exaktny-dokaz-rozpadu-financneho_3.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?