Stručná história budúcej skazy. (2)

Autor: Ján Zavacký | 2.10.2013 o 14:55 | (upravené 2.10.2013 o 20:35) Karma článku: 3,92 | Prečítané:  239x

Budúcnosť nemôžeme predpovedať. Ak ale máme odpovedať na otázku, či zajtra vyjde slnko, tak sme si istí, že odpoveď vieme. Ak máme odpovedať na otázku, či vyhráme športový zápas, tak istotu nemáme. Niečo vieme teda predpovedať s vysokou pravdepodobnosťou. Ako je to so svetovým hospodárstvom ako celkom? Svetový finančný systém je v procese postupného kolapsu. To uznáva len nepatrná časť ľudí. Časť z nich si myslí, že keby sa prijali opatrenia podľa ich predstáv, všetko by sa na dobré obracalo. Takže ešte nepatrnejšia časť z tej nepatrnej časti vie, že tento kolaps je nevyhnutný. Bez možnosti zvratu. Jediný nástroj, ktorý ako civilizácia máme na ovplyvnenie tohoto procesu je politika. A tá v každej svojej podobe pracuje v súlade s procesom kolapsu. Zmeniť to, by znamenalo zmeniť človeka. Prudký prepad môže nastať kedykoľvek. Postupom času jeho pravdepodobnosť narastá. Dovtedy bude pokračovať hospodárske spomaľovanie, stagnácia a úpadok. Čo sa teda musí stať ?

Anglicko je zatiaľ mimo záujmu krízovej pozornosti. Jeho stav je ale rovnako labilný, ako v iných kolabujúcich centrách. V jeho histórii sa už objavili vysoké dlhy, ale také ako má dnes rozhodne nie. Po vojne s Napoleonom bol dlh Anglicka zhruba 2,5 násobok ročného HDP. Po 1. svetovej vojne zhruba dvojnásobok. Po 2.svetovej vojne opäť 2,5 násobok. Ale až teraz to začína byť zaujímavé. V roku 2006 splatilo Anglicko vojnový dlh z 2. svetovej vojny. Takže bolo bez dlhu. Omyl. Jeho celkový dlh bol takmer taký istý ako vojnový. Len tentokrát bol rozdelený okrem štátu aj medzi spotrebiteľov, výrobcov, samosprávy a banky. Za pár rokov tento dlh ale vyletel na štvornásobok HDP. Dnes niektoré zdroje uvádzajú aj deväťnásobok. Presne to už nebude vedieť nikto. Najvyššie peňažné agregáty sa nezverejňujú.

Čo sa v Anglicku bude teda diať? Smer je už zadaný. Vpred sa musí a dozadu sa nesmie. To znamená, že pseudo-peniaze musia pribúdať, ale ich úbytok by znamenal zrútenie. Záchrana pred zrútením má prioritu. Ďalšie hrozby budú len prichádzať.

Ak náhodná udalosť nespustí lavínu bankrotov, bude nasledovať postupné prepadávanie hospodárskeho výkonu. Pribudne tak ďalšia hrozba a to hrozba nezáujmu o vládne dlhopisy. Teda hrozba štátneho bankrotu. Na to má dnešná ekonomická technológia jedinú odpoveď. Peňažnú expanziu. Tá zafunguje, ale objaví sa tretia hrozba a to hrozba hyperinflácie. Priestor medzi týmito troma hrozbami sa bude zužovať, až nakoniec niektorá z nich zaúraduje.

Nesmieme stále zabúdať, že prvá hrozba - hrozba lavíny bankrotov travá od začiatku až do konca. Ak sa v priebehu tohoto procesu nepresadí, tak na konci je už len hyperinflácia.

Ďalej nesmieme zabúdať, že štvrtou hrozbou je finančný, či hospodársky kolaps v inom svetovom centre kolabujúceho svetového finančného poriadku.

 

Základný  krízový  vývoj  je  súčasnému  finančnému  systému evolučne predurčený a  je  preukázaný  v Exaktnom dôkaze etc. :

http://janzavackyblog.blogspot.sk/2013/06/exaktny-dokaz-rozpadu-financneho.html

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?