Stručná história budúcej skazy. (6)

Autor: Ján Zavacký | 6.10.2013 o 13:20 | Karma článku: 4,63 | Prečítané:  374x

Budúcnosť nemôžeme predpovedať. Ak ale máme odpovedať na otázku, či zajtra vyjde slnko, tak sme si istí, že odpoveď vieme. Ak máme odpovedať na otázku, či vyhráme športový zápas, tak istotu nemáme. Niečo vieme teda predpovedať s vysokou pravdepodobnosťou. Ako je to so svetovým hospodárstvom ako celkom? Svetový finančný systém je v procese postupného kolapsu. To uznáva len nepatrná časť ľudí. Časť z nich si myslí, že keby sa prijali opatrenia podľa ich predstáv, všetko by sa na dobré obracalo. Takže ešte nepatrnejšia časť z tej nepatrnej časti vie, že tento kolaps je nevyhnutný. Bez možnosti zvratu. Jediný nástroj, ktorý ako civilizácia máme na ovplyvnenie tohoto procesu je politika. A tá v každej svojej podobe pracuje v súlade s procesom kolapsu. Zmeniť to, by znamenalo zmeniť človeka.  Prudký prepad môže nastať kedykoľvek. Postupom času jeho pravdepodobnosť narastá. Dovtedy bude pokračovať hospodárske spomaľovanie, stagnácia a úpadok. Čo sa teda musí stať ?

Čo znamená kolaps finančného systému pre bežného človeka. Za každých okolností to znamená zhoršenie jeho ekonomickej situácie. Pri hyperinflácii to znamená prebytok peňazí strácajúcich rýchlo svoju hodnotu a tým rýchly rast cien. Ceny sa tak môžu zdvojnásobiť v priebehu niekoľkých dní. Pri lavíne bankrotov to znamená naopak nedostatok peňazí. No a v oboch prípadoch to znamená nedostatok tovarov a nedostatok práce.

Hlavným napätím pred Veľkou hospodárskou krízou bolo množstvo akcií, nakúpených množstvom obyčajných ľudí. S nápadom ponúknuť tento nákup každému prišiel prezident banky NCB Ch.Mitchell. To ale nebolo pravou príčinou prílišného rozmachu obchodovania s akciami. Bol ním impulz zvýšeného množstva peňazí v obehu vďaka prezidentovi J.Coolidgeovi a centrálnej banke, hoci jej zákonným poslaním v tej dobe bolo strážiť infláciu a stabilitu cien. Spreneverila sa tak svojmu ideovému poslaniu, ale do bodky naplnila svoju úlohu  centrálneho zneužitia monopolu. Jej impulz spustil stádovitosť na akciových trhoch.

Významnou charakteristikou súčasných napätí v ekonomikách sú nebývalé dlhy spotrebiteľov. Samozrejme okrem iných dlhov a napätí. Tieto dlhy sú ale opäť viac dôsledkom ako príčinou. Pravou príčinou je opäť zväčšovanie množstva peňazí a tie nemôže nikto prijať ináč ako úver, teda dlh. Obrovský a stále rastúci dlh spotrebiteľov začne vo fáze úpadku ešte viac spotrebiteľov-dlžníkov ubíjať. Ospevovaná monetizácia dlhu nepomôže ani pri superinflácii(vysokej inflácii), ani pri hyperinflácii. Banky si nekompromisne uplatnia inflačné prirážky. Drvivá väčšina spotrebiteľov príde o majetky, ktoré založili pre úver. Ale stratia ešte viac. Stratia natrvalo aj to, čo už za ten úver do tej doby splatili.

Prirodzenou reakciou ekonomicky postihnutých ľudí bude hľadanie ochrany u štátu. Štát ale môže pomôcť len tak, že zoberie niečo tým, čo ešte postihnutí nie sú. Štát tak situáciu len zhorší. Zásahy štátu nemôžu zabezpečiť ekonomické vzťahy medzi jednotlivými účastníkmi trhu. Koľko účastníkov, toľko vzťahov a takmer toľko úradníkov by bolo potrebných pre ich riadenie a to nebolo reálne ani v "reálnom socializme". Ekonomický úpadok preto postihne nevyhnutne aj štát.

Medzi prvé prejavy upadajúcej štátnej ekonomiky bude oneskorené vyplácanie štátnych zamestnancov, nezamestnaných, dôchodcov a zdravotníckych služieb. To situáciu samozrejme ešte zhorší. Táto situácia zákonite posilní čiernu a šedú ekonomiku. Štáty, ako obvykle, posilnia svoj represívny prístup k menším formám podnikania a direktívny prístup veľkým investorom. To situáciu tiež zhorší. Potrvá niekde dlhšiu, inde kratšiu dobu, kým spontánny vývoj ekonomických vzťahov donúti politikov prijať  rozhodnutia na priblíženie sa podmienkam fungujúcim v čiernej ekonomike. To sú tie pravé ekonomické vzťahy, ktoré určujú potrebu ďalšieho vývoja.

Pre nedostatok financií bude nakoniec štát riadiť stále menej ekonomických vzťahov a tie sa začnú stále viac spontánne samoregulovať. Záleží len na politike, ako sa k tejto samoregulácii priblíži. Väčšie priblíženie bude znamenať rýchlejšie zotavenie a naopak. Najťažšou úlohou ale zostane otázka nového svetového finančného poriadku. Ak súčasný nahradíme rovnakým, teda inflačným a nekontrolovaným priamo verejnosťou, tak za desiatky rokov nás čaká ešte rozsiahlejšia kríza ako táto práve sa rozbiehajúca.

 

Základný zdroj poznania :

http://janzavackyblog.blogspot.sk/2013/06/exaktny-dokaz-rozpadu-financneho.html

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?