Aká je časomiera pekelného stroja ???

Autor: Ján Zavacký | 16.11.2013 o 21:00 | (upravené 16.11.2013 o 22:08) Karma článku: 4,69 | Prečítané:  420x

Svetový finančný systém postupuje ku svojmu nevyhnutnému zrúteniu. Príčina tohoto vývoja je jediná - peňažná inflácia. A jej hlavnou príčinou je prirodzená ľudská snaha o hľadanie skratiek. Dnešná peňažná inflácia je podporená mimoriadne silnou ekonomickou ideológiou. Je to ale len pseudo-vedecké ospravedlnenie nášho pudového počínania s charakterom vedeckého komunizmu. Každá peňažná inflácia v histórii si našla pre seba dostatok argumentov. Absolútna väčšina ekonómov je presvedčená, že vývoj súčasného svetového finančného systému môžeme riadiť a riadiť aj úspešne. Tragický omyl. Princíp sebadeštrukcie ideologického finančného systému je daný jeho základnou definíciou a je preukázaný exaktne. Môj dôkaz zatiaľ nikto nevyvrátil a ani nikdy nevyvráti. Tendencie kolabovania sú zrejmé z historických skúseností, politických a technicko-ekonomických zákonitostí. V akom čase môžeme očakávať jednotlivé prejavy kolapsu ...

Aby sme mohli odhadnúť časové horizonty budúcich udalostí, musíme si najskôr popísať základné tendencie v procese rozpadu.

Centrálne banky a vlády nemajú napriek všetkým krkolomným ideovým a finančným konštrukciám žiadnu inú možnosť, len udržovať súčasný systém pri živote uvoľňovaním nových peňazí do obehu. Toto množstvo musí v zmysle môjho exaktného dôkazu časom nevyhnutne narastať. Nie je možné ho na dlhší čas zastaviť a už vôbec nie obrátiť. Predstava, že nakoniec by sa denne do obehu malo uvoľniť trebárs trilióny nových peňazí je neprijateľná aj pre absolútneho laika. Na čom sa to teda zastaví ...

Ak nedôjde k nečakanej udalosti, ktorá priamo s finančným systémom nesúvisí, môžeme s istotou tvrdiť, že prvou hranicou bude plazivý deflačný pokles cien. Ten nastane v dôsledku mimoriadnej dlhovej záťaže, neprirodzenej štruktúry spotreby, produkčných kapacít a kapitálu. Tento stav zďaleka nemusí byť fatálny. Neskôr k nemu pribudne ďalší jav - dlhodobejšia recesia a spoločne už vytvoria stav, ktorý je prakticky neprekonateľný. Recesia bude úzko súvisieť s plazivou defláciou. Obe budú výsledkom nízkeho dopytu a nízkej reálnej kapitalizácie. A práve z tohoto dôvodu by sa v tejto fáze mohla kedykoľvek spustiť lavína bankrotov. To nie je prijateľné pre nikoho. Môžeme preto očakávať a zo strachu pred prudkým hospodárskym prepadom to aj budeme vyžadovať, že centrálni plánovači siahnu k mimoriadnym opatreniam. Buď budú vlády prijímať nové peniaze priamo od CB a to bez dlhopisu (alebo jeho tichým anulovaním), alebo priamo prevezmú správu meny od CB. (Trikov pre peňažnú expanziu sa dá vymyslieť veľa a aj ich zatajovať.)

Týmto sa teda vyhnú prudkému hospodárskemu prepadu - prudkej deflácii, ale rozbehnú vysokú infláciu - superinfláciu. Ceny tovarov vzrastú každý mesiac o hodnotu - napríklad 5%. Vyššia inflácia znamená ale silnejšie deštrukčné mechanizmy inflácie. Ceny budú naďalej vzrastať, ale dopyt a ponuka sa zásadne nezmenia. Spotrebitelia sa začnú obmedzovať na základné a nevyhnutné životné potreby. Začne dochádzať k bankrotom, ale defláciou sa to neprejaví. Množstvo nových peňazí už bude príliš veľké a ich expanzia bude akcelerovať. K deflačnému poklesu cien preto nebude môcť dôjsť.

A opäť. Ak nedôjde k nepredvídanej priamo nesúvisiacej udalosti, vývoj vyústi do hyperinflácie. To znamená, že peniaze okrem expanzie stratia aj našu dôveru a budeme sa snažiť platiť niečim iným(zlatom, predmetmi). Ceny nám každý mesiac vzrastú o hodnotu napríklad 50-100%. Fáza hyperinflácie môže trvať len niekoľko mesiacov. Ak finančné trhy neskoloabujú skôr, v tejto fáze už nevyhnutne k tomu príde.

Popísaný scenár sa môže začať odohrávať už v okolí roku 2015. To znamená, že fáza superinflácie a hyperinflácie sa môže odohrať už okolo roku 2016. Samozrejme sa môžu o niečo predĺžiť vzhľadom na vplyv politických a mocenských rozhodnutí, ktoré nie je možné predvídať. Ale odôvodnene môžeme predpokladať, že tieto rozhodnutia budú zastierať realitu, čím môžu získať krátky čas, ale exponenciálne zvýšia ničivý potenciál kolapsu. Deje sa tak už aj teraz.

Ďalšou pravdepodobnou možnosťou je, že praskne bublina akcií a dlhopisov. Ceny akcií vytrvalo rastú. Hospodárske výkony budú ale stále viac spomaľovať a nakoniec klesať. V priebehu tohto procesu musí dôjsť k okamihu, keď investori stratia vieru v nákup akcíí upadajúcej ekonomiky. Stačí, ak niektorá CB zaváha s peňažnou expanziou. Strata tejto viery podporená reálnou recesiou (ale možno len stagnáciou) musí nadobudnúť zákonite stádovitý (možno až panický) charakter. Udržať prejavy nedôvery a teda takýto pád bude teoreticky možné len za cenu desiatok Biliónov nových peňazí. To znamená, že rozdiel medzi reálnym ekonomickým výkonom a hodnotou celého finančného sektora sa zvýši ešte viac. Zvýšia sa tým nároky finančného sektora na reálnu - fyzickú ekonomiku. Samozrejme, že centrálni plánovači ešte aj v tejto chvíli môžu snívať o bájnom a spásnom ekonomickom raste. Ten by musel mať ale hodnotu viacerých desiatok percent ročne. Nereálne. Alebo budú snívať o inflačnej monetizácii novej dávky dlhov. Dogma. Ak oprávnene vnímame peňažnú infláciu ako deštrukčný proces, napríklad v zmysle môjho exaktného dôkazu, tak ekonomický rast nemôže prísť. Príde pravý opak, teda silnejší a rýchlejší úpadok a to aj vo fáze superinflácie. Inflácia nikdy nedokáže vyvolať zdravý ekonomický rast, nanajvýš len dočasnú umelú napodobeninu rastu. Takýto stav a vývoj preto nebude mať dlhé trvanie. Skončí preto hyper-expanziou nových peňazí a hyperinfláciou, teda urýchlením prvého scenára, alebo totálnym a definitívnym krachom finančného trhu bez dosiahnutia fázy hyperinflácie. Odtiaľ sa lavína bankrotov prenesie aj do fyzickej ekonomiky.

Obdobné to bude aj s vládnymi dlhopismi. V procese pretrvávajúcej recesie sa stane problémom nie tzv.reálny výnos týchto dlhopisov, ale schopnosť ich predať. Nezáujem o ne a súčasne enormná snaha o vyhnutie sa štátnemu bankrotu a hospodárskemu pádu budú jednou z príčin, ktoré povedú k prevzatiu vládnej kontroly nad menou, alebo aspoň k takejto snahe.

Tento scenár sa môže začať odohrávať už v roku 2014. Prudký nárast na trhoch aktív nemá inú možnosť, ako ďalej akcelerovať. Novo-vytvorené peniaze v bankovom systéme, potrebné pre udržiavanie fyzickej ekonomiky pred úpadkom, končia z väčšej časti na trhoch akcií a dlhopisov. Ak by sa začali presúvať do fyzickej ekonomiky, nastane na finančných trhoch prudká korekcia a vyššie spomenutý pád. Ak zostanú vo finančných aktívach, finančné trhy budú rásť a fyzická ekonomika začne stagnovať a upadať. Spomenutá nedôvera (a prípadný pád) tak bude neustále získavať vyšší potenciál. Či sa spustí vo fáze plazivej deflácie, superinflácie, alebo hyperinflácie , do veľkej miery závisí na ľudskej psychike a náhodných vplyvoch.

Ďalšie podoby krachu finančného systému sú menej pravdepodobné, vrátane nepredvídateľných javov, ktoré sú pre komplexné systémy obvyklé. V hre sú aj mimoriadne scenáre s charakterom finančnej, hospodárskej, ale aj politickej represie. Avšak aj v prípade týchto scenárov musí byť principiálna podoba zachovaná a tou je de facto vyrovnávanie nárokov finančného systému na seba samého, ale aj na hospodársky systém a jeho objektívnu výkonnosť.

Rozpad peňažných vzťahov v procese rozpadu finančného systému bude spôsobovať rozpad hospodárskych a obchodných vzťahov a to aj v medzinárodnom rozsahu. Úpadok svetového hospodárstva nebude možné odvrátiť. Najneskôr v tejto fáze musí nevyhnutne dôjsť aj k rozpadu medzinárodných politických vzťahov. Zánik menových únií (nemenovaných) povedie logicky k novému finančnému, hospodárskemu a politickému usporiadaniu. Protichodné snahy o udržanie a prerozdelenie zdrojov, ako aj mocenského vplyvu vo svete vytvoria nebezpečné napätia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?