Demokracia versus zastupiteľská demokracia.

Autor: Ján Zavacký | 14.12.2014 o 16:35 | Karma článku: 3,57 | Prečítané:  557x

   Pri porovnávaní  demokracie  a republiky  v predchádzajúcom  článku, sme  sa  dostali  do bodu kde sa tvorí demokracia v republikánskom systéme. V skutočnosti sa ale tvorí len čiastočne, niekedy náhodne, nepoznane, alebo vôbec nie.

   Demokracia v chápaní prapôvodného významu aténskej demokracie je vždy rozhodnutie hlasovaním o konkrétnom probléme. Ak sa v republikánskom parlamente vytvorí väčšinová koalícia, nie je to rozhodnutie o konkrétnom probléme. Je to len pospájanie množstva pluralitných predstáv. Koalícia zastupuje súbor rôznych názorov, ktoré tvoria väčšinové presvedčenie. Nemôže ísť teda o demokraciu - väčšinové rozhodnutie. Takzvaná zastupiteľská demokracia je len snahou o priblíženie sa demokracii a to cestou väčšinového presvedčenia. Ak väčšinová koalícia rozhoduje o konkrétnom probléme, nikdy s istotou nevie, či je to rozhodnutie v súlade s väčšinovým názorom spoločnosti. Mohla by to zistiť prieskumom verejnej mienky. Lenže prieskum nie je skutočnosť. Je to len pravdepodobnosť. Ešte dôležitejšie je ale to, že ak sa v priebehu času väčšinový názor občanov zmení, platí staré rozhodnutie parlamentu a prípadné vytváranie novej koalície zástupcov je zdĺhavé a komplikované. Výsledkom je, že množstvo väčšinových názorov ostane nenaplnených. Zastupiteľská demokracia je teda len čiastočnou demokraciou. Koalície teda nezastupujú väčšinové názory, ale väčšinové presvedčenie. To dáva republike obsah. A čo jej dáva formu? Formu jej dáva byrokratický aparát, ktorý slúži na spravovanie verejných vecí. A čo dáva jednotu formy a obsahu? Musí to byť len poslanie "správy verejných vecí v duchu väčšinového presvedčenia a to v čase, keď sa občania venujú súkromným, alebo iným verejným veciam". Len toto môže byť republika. 

   Republika môže byť užitočným nástrojom. Ak ale nie je doplnená reálnou demokraciou, presadzovanie väčšinového názoru je málo pravdepodobné. Ak sú si zastupitelia vedomí toho, že ich rozhodnutia môžu byť zmenené priamym hlasovaním občanov, je to silná motivácia pre intuitívne zisťovanie väčšinových názorov a aj ich presadzovanie pri správe verejných vecí - republike. Reálna demokracia teda zvyšuje pravdepodobnosť demokratických rozhodnutí republiky. Ak republika nie je podriadená demokracii, v dôsledku evolučného egocentrizmu môže prerásť zo správy verejných vecí do diktátu verejných vecí. A z takéhoto stavu môže prerásť aj do diktátu súkromných vecí.

  Priame hlasovanie občanov nazývame priamou demokraciou. Republiku zastupiteľskou demokraciou. Keďže ide len o čiastočnú demokraciu, označovať ju len ako demokracia je preto zavádzajúce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?