Demokracia,sloboda a hyperkríza.

Autor: Ján Zavacký | 25.1.2015 o 9:34 | Karma článku: 2,00 | Prečítané:  461x

  Komplikovaný vzťah demokracie a slobody sa v hospodárskych krízach komplikuje ešte viac.

   Ak máme vyhodnocovať vzťah demokracie, slobody a nastupujúcej hyperkrízy, musíme si najskôr dobre uvedomiť, o akú krízu ide. Aký je jej principiálny charakter. Nech sú a ešte budú rozpačitosť a vyjadrenia odborníkov akékoľvek, charakter blízkej hyperkrízy z čisto technického hľadiska je len jediný - monetárna kríza. Všetky ostatné charakteristiky, sú len dôsledkom tejto podstaty. Blízka a ešte viac vzdialená budúcnosť to bezo zbytku potvrdí. Pre doplnenie - tento pohľad je ale len čisto technický. Ak by sme chceli skúmať najhlbšie príčiny hyperkrízy, museli by sme skúmať komplexné a evolučné spoločenské súvislosti.

   Pre monetárnu krízu je charakteristické vyostrenie protirečení v ekonomických a tým aj spoločenských vzťahoch. Pri inej kríze, napríklad po živelnej pohrome, ide často o solidarizovanie vzťahov. Spoločenské vzťahy nemusia mať dôvody na narušenie.  

   Demokracia a sloboda nie sú prístupy, ktoré by monetárnym krízam zabránili. Monetárne krízy sa vyskytli vo všetkých historických formách spoločenského zriadenia. Ojedinele možno aj v prvotno-pospolných spoločnostiach, ktoré nejakú formu peňazí používali. Doložiť to ale nevieme. Hospodárske krízy vždy ohrozili, niekedy aj obmedzili, alebo dokonca potlačili demokraciu a slobodu. To sa týka predovšetkým monetárnych kríz. Demokratický rozmer republikánskych zriadení bol často oslabený a posilnil sa oligokratický rozmer, autoritársky rozmer, alebo priamo totalitný. 

   Existuje ale jedna možnosť, ktorá dáva väčšie výhliadky na úspech ako ostatné. Je ňou reálna demokracia. Reálna demokracia umožňuje väčšiu účasť občanov na riadení spoločnosti a tým im dáva aj väčšiu zodpovednosť. Väčšia zodpovednosť vedie k väčšiemu záujmu o spoločnosť a tým aj o finančný systém. Pri rozhodovaní o finančnom systéme prirodzene vyvstanú otázky, kto má prospech z inflačného finančného systému. Keďže sa ukáže, že je to vždy len časť spoločnosti a to na úkor iných častí, tak ochota prijať takýto finančný systém bude nižšia. Dôkazom môže byť počínanie švajčiarskych občanov, ktorý sa inflačnému finančnému systému vzpierali najdlhšie.

   Tu sa dostávame k druhému zásadnému problému a to k nemožnosti prijať neinflačný finančný systém len v jednej krajine vyspelého sveta. Ak má systém fungovať spoľahlivo, musí byť prijatý vo všetkých spolupracujúcich krajinách súčasne.

   Na rozdiel od demokracie, môžu mať v snahe o neinflačný finančný systém niektoré iné spoločenské zriadenia výhodu. Autoritársky režim je pohotový a rozhodný. Príkladom môže byť ukončenie hyperinflácie tzv. asignátov vo Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcii Napolenonom Bonaparte. Táto výhoda ale čoskoro skončila Napoleonovými výbojmi a zadlžovaním. Francúzskej spoločnosti to veľa prospechu neprinieslo. Opačným príkladom môže byť libertariánske spoločenstvo, kde by o finančnom systéme nerozhodovala centrálna autorita, ale trh samotný. V takomto spoločenstve by inflačná mena stratila konkurencie-schopnosť a bola by ignorovaná. Aj tu by ale existovalo napríklad riziko frakčných bankových rezerv a neskoré odhalenie ich inflačného pôsobenia. Záruk skrátka niet. Pre predstavu, za libertariánske spoločenstvo môžme považovať medzinárodný obchod v dobách zlatých peňazí. Prípadná monetárna kríza v jednej krajine , zvyšnú časť medzinárodného obchodu ovplyvnila len nevýznamne.

   Optimálnym riešením pre stabilitu finančného systému sa teda javí spoločnosť, ktorá je v pravom slova zmysle demokratická.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?