Kríza = návrat komplexnej rovnováhy.

Autor: Ján Zavacký | 19.4.2015 o 8:03 | Karma článku: 3,02 | Prečítané:  591x

   Ľudský rozum je časťou komplexného systému, ktorá sa snaží o reguláciu zvyšku komplexného systému.

   Občas sa mu to darí, občas nie. Ak sa mu to darí dlhšiu dobu, vzniká tým väčšie riziko, že tento úspech je len zdanlivý. V prípade, že je zdanlivý, vytvára sa tým nerovnováha v komplexnom systéme a tá sa raz musí vyrovnať. Návrat do rovnováhy zasiahne tým viac vzťahov, čím dlhšie a intenzívnejšie regulácia prebiehala. Zvyšuje sa tým teda potenciál vyrovnávania vzťahov, potenciál krízy.

   Regulácia peňažného systému je zdrojom najintenzívnejších kríz v ekonomike a často aj v ostatných spoločenských podsystémoch. Neznamená to ale, že slobodný peňažný systém nevedie k ekonomickým krízam. Jeho riziká sú však podstatne menšie. 

    Najčastejšia forma regulácie finančného systému je expanzia peňažnej bázy, teda inflácia. Každá inflácia, vrátane spontánnej, teda neregulovanej, spôsobuje zmenu dynamiky ekonomických vzťahov. Bez inflácie by sa tieto vzťahy vyvíjali inak. Rozsah, štruktúra a podoba týchto vzťahov sa po intenzívnej a dlhodobej inflácii stávajú závislými na inflácii do takej miery, že bez nej nemôžu ďalej existovať. Ak ale inflácia pokračuje do extrému, tak štruktúra a rozsah týchto vzťahov sa stávajú natoľko neprirodzenými, že nemôžu existovať ani s infláciou. Ak si predstavíme, že tovary a služby bežnej spotreby v priebehu dňa stúpnu na cene dvojnásobne, čo je logický prejav extrémnej inflácie, tak naše rozhodovanie sa zmení v mnohých ohľadoch. Nebude také ako obvykle. Budeme hľadať spôsoby, ako si bežnú spotrebu zabezpečiť bez zvýšenej starosti o hodnotu peňazí. Podobné starosti budeme riešiť aj s našim individuálnym ekonomickým výkonom. V situácii extrémnej inflácie pôjde väčšina individuálnych a aj celkový spoločenský výkon dolu. Dialo sa to pri každej historickej extrémnej inflácii - hyperinflácii. Pravdepodobnosť inej alternatívy je nenulová len z pohľadu nekonečného množstva alternatívnych udalostí mnohorozmerného vesmíru. 

   Ak uvažujeme o spoločnosti, ktorá ostane aj v takejto situácii relatívne slobodná, tak všeobecným trendom sa stáva, že nefunkčné vzťahy sú nahrádzané inými, prirodzene funkčnými. Namiesto nestabilnej meny použijeme ako platidlo čokoľvek, čo má pevnú, alebo stúpajúcu hodnotu. Tovary a služby, ktoré nie sú nutné, nekupujeme. Namiesto tovarov, ktoré sme mali predtým na úver, získavame len tie, na ktoré sme si už zarobili. Výrobky a služby, o ktoré nie je záujem neprodukujeme a neposkytujeme. Vzťahy, ktoré boli udržované vďaka inflácii zanikajú a posilňujú sa vzťahy, ktoré existujú a vznikajú prirodzene bez podpory inflácie. Konkurenčný boj medzi nimi evolučne selektuje najefektívnejšie a najžiadanejšie z nich a dynamika ich vzťahov nedovolí vznikať a vytrvať vzťahom, ktoré sú neefektívne a neprirodzené. Ak nebude do tohto komplexu vzťahov zasahovať sila, ktorá by narúšala ich jednotlivé funkcie, vytvorí sa dynamická komplexná rovnováha. Rovnováha v krátkodobom horizonte premenlivá, ale v dlhodobom stabilná a prosperite blahodarná.

   Inflácia je sila, ktorá mimoriadne silno zasahuje do funkčnej podstaty prvku, ktorý univerzálne zasahuje do všetkých oblastí ekonomiky. Sú to peniaze. Inflácia mení ich podstatu, funkciu a historické poslanie. Nejde pritom o hodnotu peňažnej jednotky. Tá je vždy relatívna. Vždy sa mení. Ide o peňažnú bázu. Tá by v ideálnom prípade mala byť nemenná. Takáto konštanta by bola základom pre dynamiku všetkých ostatných finančných vzťahov a ich veličín. Tie by sa buď cyklicky menili (fluktuovali) v rozmedzí hodnôt, ktoré by nikdy nezískali extrémne hodnoty (úrokové miery, úspory, výška investícií, rozsah spotreby), alebo by klesali (ceny), alebo stúpali (HDP) v súlade s našimi dlhodobými potrebami. Celý ekonomický systém by tak bol síce dynamický a pre účastníkov prísny a nekompromisný, ale nikdy by nemohlo dôjsť k extrémnym výkyvom (nerovnováham). Systém by skrátka fungoval v komplexnej rovnováhe.

   Pre úplnosť je potrebné dodať, že rovnováha takéhoto systému by neriešila jeho vzťahy s externým prostredím (napr. životným), ktoré by boli súčasťou komplexného systému vyššieho stupňa.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?