Monetárne víťazstvá a porážky. (1)

Autor: Ján Zavacký | 12.9.2015 o 10:42 | Karma článku: 2,65 | Prečítané:  537x

      V histórii sa udiali mnohé veľké zvraty, ktoré boli dôsledkom peňažnej expanzie. Niektoré poznáme dobre, niektoré upadli do zabudnutia a niektoré vidieť nedokážeme. 

   Keď sme uprostred udalostí, často nevidíme príčinu, pre ktorú sa dejú. Potrebujeme odstup. Časový, alebo priestorový. 

   Súčasný menový a finančný systém sveta, občas nazývaný aj Smithsonianský, alebo Kingstonský sa datuje od roku 1971. Absolútna väčšina ekonómov v ňom nevidí žiaden problém. Veľmi nepatrná časť ale vidí jeho osudovú márnosť. Jeho vnútornú a expanznú ničivosť. Nepríjemné. Viac ako nepríjemné. Už pri rozlišovaní týchto menových systémov dochádza k nesprávnemu vnímaniu ich podstaty. Kingstonský menový systém bol a je považovaný za dobrý a správny. Jeho predchodca, Bretton-Woodský systém za zlý a nesprávny. Bolo to od počiatku prvé  a veľmi iluzórne víťazstvo nového systému. V tej dobe si, s výnimkou ekonómov Rakúskej školy, nikto nevšímal genetické vlastnosti nového systému, ktoré boli zhodné v tom najpodstatnejšom so starým systémom. Bola to nepevnosť a dlhovosť meny.

   Na chvíľu odbočíme. Pevnosť meny je v histórii skôr výnimkou ako pravidlom. A týka sa to aj zlata a striebra. Pre mnohých neuveriteľné, ale je to naozaj tak. O detailoch snáď inokedy. Bezdlhovosť bola pravdepodobne častejším javom. Svetové meny v Kingstonskom menovom systéme predstavovali od začiatku čistý dlh a nepevnú menu. Svoju nepevnosť majú naprogramovanú vo svojich génoch(zákonoch i mémoch) v podobe inflácie. A prečo dlh? Pretože ho zdedili ako dedičný hriech po Bretton-Woodskom systéme. Dlhy nebolo možné efektívne splácať, lebo chýbali reálne peniaze - zlato, na ktoré sa starý systém viazal. Hodnota mien sa odvolávala na zásoby zlata, ktoré - neexistovali. Mena (pseudo-peniaze), ktorá sa dostávala do obehu aj bez zlata, tak činila jediným spôsobom  - dlhom (pôžičkami a úvermi). Aby sa starý systém nezrútil a nevypukla rozsiahla kríza, nový systém prevzal väčšinu dlhov a pridal si slobodu inflácie. Na tento pohyb zareagovala predovšetkým ropa a menová kríza sa tak prejavila ako ropná kríza v roku 1973.

   A opäť sa vrátime k jednoduchej podstate. Tak ako Kingstonský menový systém prevzal infláciu od Bretton-Woodskeho, ten ju prevzal od svojho predchodcu - menového systému zlatej devízy. A tu je jeho druhé víťazstvo - predĺžil evolučný vývoj globálnej inflácie a dlhu, ktorý je s ňou nevyhnutne spojený. Tá netrvá od roku 1971, ako sa obvykle vyčíta súčasnému menovému systému. Trvá od pokrízových 30-tych rokov. A to je dobrých 80 rokov. Viac, ako sovietsky komunizmus. Celé generácie prestali vnímať infláciu ako hrozbu a nie sú ochotné prijať to, že Kingstonský menový systém je tiež zradný. Je to jeho nešťastný úspech, ale úspech. Je to úspech upevnenia dojmu užitočnosti inflácie. A dokonca vedecky podporený!!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Proti Trumpovi protestujú státisíce, pripomínajú práva žien

Nápisy na niektorých transparentoch obsahujú neúctivé výroky Donalda Trumpa na adresu žien.

KOMENTÁRE

Kedy sa politická teológia stáva ideológiou?

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.

SVET

Trump chce meniť Ameriku, odkláňa sa aj od vlastnej strany

Populista a izolacionista, Trump sa nezmenil.


Už ste čítali?