Monetárne víťazstvá a porážky. (1)

Autor: Ján Zavacký | 12.9.2015 o 10:42 | Karma článku: 2,65 | Prečítané:  530x

      V histórii sa udiali mnohé veľké zvraty, ktoré boli dôsledkom peňažnej expanzie. Niektoré poznáme dobre, niektoré upadli do zabudnutia a niektoré vidieť nedokážeme. 

   Keď sme uprostred udalostí, často nevidíme príčinu, pre ktorú sa dejú. Potrebujeme odstup. Časový, alebo priestorový. 

   Súčasný menový a finančný systém sveta, občas nazývaný aj Smithsonianský, alebo Kingstonský sa datuje od roku 1971. Absolútna väčšina ekonómov v ňom nevidí žiaden problém. Veľmi nepatrná časť ale vidí jeho osudovú márnosť. Jeho vnútornú a expanznú ničivosť. Nepríjemné. Viac ako nepríjemné. Už pri rozlišovaní týchto menových systémov dochádza k nesprávnemu vnímaniu ich podstaty. Kingstonský menový systém bol a je považovaný za dobrý a správny. Jeho predchodca, Bretton-Woodský systém za zlý a nesprávny. Bolo to od počiatku prvé  a veľmi iluzórne víťazstvo nového systému. V tej dobe si, s výnimkou ekonómov Rakúskej školy, nikto nevšímal genetické vlastnosti nového systému, ktoré boli zhodné v tom najpodstatnejšom so starým systémom. Bola to nepevnosť a dlhovosť meny.

   Na chvíľu odbočíme. Pevnosť meny je v histórii skôr výnimkou ako pravidlom. A týka sa to aj zlata a striebra. Pre mnohých neuveriteľné, ale je to naozaj tak. O detailoch snáď inokedy. Bezdlhovosť bola pravdepodobne častejším javom. Svetové meny v Kingstonskom menovom systéme predstavovali od začiatku čistý dlh a nepevnú menu. Svoju nepevnosť majú naprogramovanú vo svojich génoch(zákonoch i mémoch) v podobe inflácie. A prečo dlh? Pretože ho zdedili ako dedičný hriech po Bretton-Woodskom systéme. Dlhy nebolo možné efektívne splácať, lebo chýbali reálne peniaze - zlato, na ktoré sa starý systém viazal. Hodnota mien sa odvolávala na zásoby zlata, ktoré - neexistovali. Mena (pseudo-peniaze), ktorá sa dostávala do obehu aj bez zlata, tak činila jediným spôsobom  - dlhom (pôžičkami a úvermi). Aby sa starý systém nezrútil a nevypukla rozsiahla kríza, nový systém prevzal väčšinu dlhov a pridal si slobodu inflácie. Na tento pohyb zareagovala predovšetkým ropa a menová kríza sa tak prejavila ako ropná kríza v roku 1973.

   A opäť sa vrátime k jednoduchej podstate. Tak ako Kingstonský menový systém prevzal infláciu od Bretton-Woodskeho, ten ju prevzal od svojho predchodcu - menového systému zlatej devízy. A tu je jeho druhé víťazstvo - predĺžil evolučný vývoj globálnej inflácie a dlhu, ktorý je s ňou nevyhnutne spojený. Tá netrvá od roku 1971, ako sa obvykle vyčíta súčasnému menovému systému. Trvá od pokrízových 30-tych rokov. A to je dobrých 80 rokov. Viac, ako sovietsky komunizmus. Celé generácie prestali vnímať infláciu ako hrozbu a nie sú ochotné prijať to, že Kingstonský menový systém je tiež zradný. Je to jeho nešťastný úspech, ale úspech. Je to úspech upevnenia dojmu užitočnosti inflácie. A dokonca vedecky podporený!!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?