reklama

Globálna ekonomická hyperkríza. (3)

Prečo svet dospel k rozbiehajúcemu sa hyperkolapsu a hyperkríze?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

 Pretože civilizácia prišla na hypotetickú možnosť, že životnú úroveň si môžeme zvýšiť zvýšením spotreby a tým aj zvýšením výroby. Toto je základný prístup k hybnej sile dnešného ekonomického vývoja vyspelého sveta. Dnešná makroekonomická kultúra. Žiadna drina, odriekanie, obetavosť. Pravý opak. Lenže. Je v tom iluzórnosť. Tento prístup dlhú dobu zvyšoval životnú úroveň bez problémov. Dočasne. Je čas na ukončenie zábavy a zaplatenie účtu aj s úrokmi. Problémy vznikli nenápadne a nenápadne aj dlhú dobu rástli. V istej chvíli nevyhnutne muselo prísť k negatívnym prejavom a spusteniu sérií ďalších udalostí, ktoré predstavujú hyperkolaps a hyperkrízu. Prečo a ako k tomu došlo?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Pokúsim sa byť stručný, ale čo najviac zrozumiteľný. Dnešná makroekonomická kultúra začala v časoch po skončení Veľkej hospodárskej krízy, keď na základe teórie anglického ekonóma J.M.Keynesa z polovice 30-tych rokov začal štát svojou zvýšenou spotrebou vyvolávať zvyšovanie výroby a tým zvyšovať ekonomický výkon. Je to silný ekonomický etatizmus. K tomu sa v povojnovom období pridalo neoficiálne zvyšovanie množstva peňazí v obehu, čím sa spotreba mala ďalej zvyšovať. Tento prístup podporila teória amerického ekonóma M.Friedmana z polovice 50-tych rokov s názvom monetarizmus. Po zrušení tzv. Breton-Woodskeho menového systému v r.1971 sa umožnilo oficiálne zvyšovať množstvo peňažného obeživa tým, že už nebolo viazané na zlato a ani na reálny prírastok HDP, čo teória predpokladala. Vznikol tak akýsi neo-monetarizmus.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Oficiálna podoba dnešného finančného systému teda začala fungovať po roku 1971. Dlho sa nič zvláštne nedialo, okrem takých podivností, že štáty takmer pravidelne mávali nižšie príjmy ako výdavky, že množstvo peňazí v obehu sa zvyšovalo rýchlejšie ako predtým, že tento nárast sa zrýchľoval, a že obrat finančného investovania rástol podstatne rýchlejšie ako reálna ekonomika.

 Prvým faktorom pre nevyhnutnosť terajšej krízy bolo a je, že na základe zdanlivej bezproblémovosti vládlo vedomie, že sme ekonomické procesy ovládli tak spoľahlivo, že prakticky nemôže dôjsť k vážnym problémom. Dlho ich nikto nepredpokladal a preto finančný systém nikto nemenil. Problémy mali čas dozrieť. Keď už bolo jasné, že niečo nesedí, namiesto priameho a otvoreného priznania prišli menoví inžinieri a politici s novými trikmi. Tentokrát administratívnymi. Meranie inflácie a dlhov sa mení tak, aby boli nižšie. Napríklad dnešná výška inflácie by podľa metód spred desiatok rokov bola 2-3 krát vyššia. Problémy tým prezrievajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Druhým faktorom pre nevyhnutnosť terajšej krízy bola a je ľahká dostupnosť peňazí. Nie v práci, ale na finančných trhoch. Základnú filozofiu dnešnej makroekonomickej kultúry, teda zvyšovanie spotreby, je najľahšie dosiahnuť tak, že si vyrobíme viac peňazí. Viac peňazí, viac míňania. To znižuje obozretnosť a znižuje hospodárnosť. To spôsobuje spomaľovanie reálneho hospodárskeho rastu. Čím viac nových peňazí sa dostáva do obehu, tým viac sa zvyšuje dopyt po tovaroch a službách a tým častejšie reagujú výrobcovia len zvýšením cien a nie zvýšením kvality a množstva.

 Tretím faktorom bolo a je, že nové peniaze, ktoré sa dostávajú do obehu, negatívne ovplyvňujú veľmi dôležitú ekonomickú veličinu. Je to rýchlosť obehu peňazí. Tá sa spomaľuje. A to spôsobuje ešte väčšie zníženie reálneho hospodárskeho rastu. Už len stručne dodám, že pri používaní úspor by k takémuto mechanizmu nemohlo dôjsť. Za žiadnych okolností. S novými dávkami nových peňazí sa reálny rast ekonomiky spomaľuje viac a viac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Okrem toho pôsobia na ekonomiky ďalšie ekonomické mechanizmy a kultúrne, psychologické a iné faktory. Každý pôsobí inak a iným smerom. Ich výsledné pôsobenie sa nedá vypočítať ani presne odhadnúť. Keď si budeme všímať len tie najdôležitejšie, tak ich dôsledky vieme odhadovať presnejšie, niekedy dokonca aj niečo vypočítať. Terajšia ekonomická kríza v dôsledku zlyhania finančného systému už nie je odhad, ale realita. Prečo to musí pokračovať, o tom už v ďalšom článku.

Ján Zavacký

Ján Zavacký

Bloger 
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som podnikateľ. SZČO. Vyštudoval som ekonomiku a riadenie. Venujem sa monetárnej ekonómii a monetárnym vzťahom z pohľadu sociálnej antropológie a darwinizmu. Zoznam autorových rubrík:  EkonomikaNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu