Anglicko je zatiaľ mimo záujmu krízovej pozornosti. Jeho stav je ale rovnako labilný, ako v iných kolabujúcich centrách. V jeho histórii sa už objavili vysoké dlhy, ale také ako má dnes rozhodne nie. Po vojne s Napoleonom bol dlh Anglicka zhruba 2,5 násobok ročného HDP. Po 1. svetovej vojne zhruba dvojnásobok. Po 2.svetovej vojne opäť 2,5 násobok. Ale až teraz to začína byť zaujímavé. V roku 2006 splatilo Anglicko vojnový dlh z 2. svetovej vojny. Takže bolo bez dlhu. Omyl. Jeho celkový dlh bol takmer taký istý ako vojnový. Len tentokrát bol rozdelený okrem štátu aj medzi spotrebiteľov, výrobcov, samosprávy a banky. Za pár rokov tento dlh ale vyletel na štvornásobok HDP. Dnes niektoré zdroje uvádzajú aj deväťnásobok. Presne to už nebude vedieť nikto. Najvyššie peňažné agregáty sa nezverejňujú.
Čo sa v Anglicku bude teda diať? Smer je už zadaný. Vpred sa musí a dozadu sa nesmie. To znamená, že pseudo-peniaze musia pribúdať, ale ich úbytok by znamenal zrútenie. Záchrana pred zrútením má prioritu. Ďalšie hrozby budú len prichádzať.
Ak náhodná udalosť nespustí lavínu bankrotov, bude nasledovať postupné prepadávanie hospodárskeho výkonu. Pribudne tak ďalšia hrozba a to hrozba nezáujmu o vládne dlhopisy. Teda hrozba štátneho bankrotu. Na to má dnešná ekonomická technológia jedinú odpoveď. Peňažnú expanziu. Tá zafunguje, ale objaví sa tretia hrozba a to hrozba hyperinflácie. Priestor medzi týmito troma hrozbami sa bude zužovať, až nakoniec niektorá z nich zaúraduje.
Nesmieme stále zabúdať, že prvá hrozba - hrozba lavíny bankrotov travá od začiatku až do konca. Ak sa v priebehu tohoto procesu nepresadí, tak na konci je už len hyperinflácia.
Ďalej nesmieme zabúdať, že štvrtou hrozbou je finančný, či hospodársky kolaps v inom svetovom centre kolabujúceho svetového finančného poriadku.
Základný krízový vývoj je súčasnému finančnému systému evolučne predurčený a je preukázaný v Exaktnom dôkaze etc. :
http://janzavackyblog.blogspot.sk/2013/06/exaktny-dokaz-rozpadu-financneho.html