Čo znamená kolaps finančného systému pre bežného človeka. Za každých okolností to znamená zhoršenie jeho ekonomickej situácie. Pri hyperinflácii to znamená prebytok peňazí strácajúcich rýchlo svoju hodnotu a tým rýchly rast cien. Ceny sa tak môžu zdvojnásobiť v priebehu niekoľkých dní. Pri lavíne bankrotov to znamená naopak nedostatok peňazí. No a v oboch prípadoch to znamená nedostatok tovarov a nedostatok práce.
Hlavným napätím pred Veľkou hospodárskou krízou bolo množstvo akcií, nakúpených množstvom obyčajných ľudí. S nápadom ponúknuť tento nákup každému prišiel prezident banky NCB Ch.Mitchell. To ale nebolo pravou príčinou prílišného rozmachu obchodovania s akciami. Bol ním impulz zvýšeného množstva peňazí v obehu vďaka prezidentovi J.Coolidgeovi a centrálnej banke, hoci jej zákonným poslaním v tej dobe bolo strážiť infláciu a stabilitu cien. Spreneverila sa tak svojmu ideovému poslaniu, ale do bodky naplnila svoju úlohu centrálneho zneužitia monopolu. Jej impulz spustil stádovitosť na akciových trhoch.
Významnou charakteristikou súčasných napätí v ekonomikách sú nebývalé dlhy spotrebiteľov. Samozrejme okrem iných dlhov a napätí. Tieto dlhy sú ale opäť viac dôsledkom ako príčinou. Pravou príčinou je opäť zväčšovanie množstva peňazí a tie nemôže nikto prijať ináč ako úver, teda dlh. Obrovský a stále rastúci dlh spotrebiteľov začne vo fáze úpadku ešte viac spotrebiteľov-dlžníkov ubíjať. Ospevovaná monetizácia dlhu nepomôže ani pri superinflácii(vysokej inflácii), ani pri hyperinflácii. Banky si nekompromisne uplatnia inflačné prirážky. Drvivá väčšina spotrebiteľov príde o majetky, ktoré založili pre úver. Ale stratia ešte viac. Stratia natrvalo aj to, čo už za ten úver do tej doby splatili.
Prirodzenou reakciou ekonomicky postihnutých ľudí bude hľadanie ochrany u štátu. Štát ale môže pomôcť len tak, že zoberie niečo tým, čo ešte postihnutí nie sú. Štát tak situáciu len zhorší. Zásahy štátu nemôžu zabezpečiť ekonomické vzťahy medzi jednotlivými účastníkmi trhu. Koľko účastníkov, toľko vzťahov a takmer toľko úradníkov by bolo potrebných pre ich riadenie a to nebolo reálne ani v "reálnom socializme". Ekonomický úpadok preto postihne nevyhnutne aj štát.
Medzi prvé prejavy upadajúcej štátnej ekonomiky bude oneskorené vyplácanie štátnych zamestnancov, nezamestnaných, dôchodcov a zdravotníckych služieb. To situáciu samozrejme ešte zhorší. Táto situácia zákonite posilní čiernu a šedú ekonomiku. Štáty, ako obvykle, posilnia svoj represívny prístup k menším formám podnikania a direktívny prístup veľkým investorom. To situáciu tiež zhorší. Potrvá niekde dlhšiu, inde kratšiu dobu, kým spontánny vývoj ekonomických vzťahov donúti politikov prijať rozhodnutia na priblíženie sa podmienkam fungujúcim v čiernej ekonomike. To sú tie pravé ekonomické vzťahy, ktoré určujú potrebu ďalšieho vývoja.
Pre nedostatok financií bude nakoniec štát riadiť stále menej ekonomických vzťahov a tie sa začnú stále viac spontánne samoregulovať. Záleží len na politike, ako sa k tejto samoregulácii priblíži. Väčšie priblíženie bude znamenať rýchlejšie zotavenie a naopak. Najťažšou úlohou ale zostane otázka nového svetového finančného poriadku. Ak súčasný nahradíme rovnakým, teda inflačným a nekontrolovaným priamo verejnosťou, tak za desiatky rokov nás čaká ešte rozsiahlejšia kríza ako táto práve sa rozbiehajúca.
Základný zdroj poznania :
http://janzavackyblog.blogspot.sk/2013/06/exaktny-dokaz-rozpadu-financneho.html
