Pojem demokracia je používaný denno-denne v rôznych súvislostiach. Tak ako finančnému systému, aj skutočnému obsahu pojmu demokracia drvivá väčšina ľudí venuje minimálnu pozornosť. Najčastejšia predstava je predstava výberu jednotlivcov, ktorí rozhodujú za všetkých a v mene všetkých. A práve takúto predstavu majú prakticky všetci komentátori a politológovia, ktorí neustále v médiách vystupujú a poúčajú verejnosť. Poúčajú zložito a nekompromisne. A prakticky všetky ich vyjadrenia vyznievajú v duchu: "Naše spoločenské zriadenie je demokracia."
Nie je! A ani nemôže byť! Naše spoločenské zriadenie je "republika". V tejto chvíli je väčšina čitateľov akiste zaskočená .... Nevadí. Pokračujeme.
V republike, staro-rímska "res publica" , sa uplatňuje technológia štátnej moci tak, že občania si zvolia zástupcov, ktorí tvoria zákony a zostavujú výkonnú zložku moci - zväčša vládu. Najvyššiu moc v štáte má zákon a navyše zákon vytvorený popísanou technológiou.
V demokracii sa štátna moc uplatňuje ako väčšinový názor a to prostredníctvom hlasovania občanov. Hlasovanie stojí nad zákonom. Pokým v starovekých Aténach išlo o čistú demokraciu, dnešné Švajčiarsko, ako jediná demokracia na svete je doplnená aj o republiku. Švajčiarska republika je ale jednoznačne podriadená demokracii. Funguje to takto už 166 rokov. Teda od doby, kedy sa u nás začalo len národné obrodenie.
Kde sa teda v republike nachádza, či tvorí demokracia??? Komentátori a spoločenskí vedci nám pravidelne tvrdia, že vo voľbách. Katastrofálny omyl. Republikánske voľby nie sú, neboli a ani nikdy nebudú demokratické!!! Sú totiž pluralitné!!! Voľby sú prostriedkom na zistenie názorovej rôznorodosti v spoločnosti. Názorovej štruktúry. Nie názorovej väčšiny. Tá sa vytvára až následne a to vytvorením vládnej, teda väčšinovej koalície v zastupiteľskom zbore. A toto je miesto a čas, kde sa tvorí demokracia. Lenže. Lenže tento proces je a vždy bol dosť komplikovaný na to, aby parlamentná väčšina skutočne vyjadrovala väčšinové spoločenské názory. Väčšinové názory nielen v čase vzniku koalície, ale hlavne počas jej trvania.
Pestovanie demokracie v republike je komplikované a preto aj neisté. Proces jej tvorby je náchylný na vytlačenie demokracie skupinovými záujmami a teda vznikom partokracie. No a od nej je to len kúsok ku vzniku oligokracie, teda takej formy, kde sa presadzujú už len záujmy úzkej skupinky ľudí - oligarchov. Ďalšou možnosťou je aj autokracia - silná vláda jednotlivca. Na takomto zvrhnutí republiky je najväčším problémom to, že spoločnosť sa rozdelí na dve časti. Pokým tá väčšia je podriadená zákonu, tá menšia stojí nad zákonom a to jej umožňuje nielen manipuláciu so zákonom, ale aj s celospoločenským vedomím. Samozrejme vo svoj prospech a proti záujmom zmanipulovanej väčšiny.
Problémy s oligarchiou a partokraciou mali aj v starovekých Aténach. Politické rozhodnutia záležali na presvedčení občanov a ich vzťahu k jednotlivým oligarchom a partokratom. V každom prípade ale mohli občania pružnejšie reagovať na politickú situáciu ako občania v republikánskom zriadení. My dnes nemáme demokraciu, len nepokojnú partokratickú a oligokratickú republiku, ale oproti starovekým Atéňanom môžme čerpať z bohatšej histórie. Čo s tým teda urobíme ???
