Takéto rozhodnutie je v súlade s politickým a byrokratickým postavením centrálnych bánk. Je to povinnosť, pre ktorú vznikli. Je v súlade s prevládajúcim odborným vedomím, aktuálnou spoločenskou potrebou a slobodnou voľbou centrálnej banky. Je v súlade s evolúciou našej kultúrnej sféry. Centrálne banky, ako evolučné entity presadzujú svoj prirodzený záujem - ovládanie meny, potláčanie menovej konkurencie a posilňovanie svojho vlastného vplyvu na spoločnosť. Tým prirodzene egocentricky bojujú o svoje prežívanie v kultúrnej sfére a majú vysokú pravdepodobnosť pre dlhodobé prežívanie.
Na rozdiel od samotnej inflačnej meny, centrálne banky nie sú nutným zdrojom inflácie. Nie sú teda nutne také kultúrne druhy, ktoré by narúšali komplexnú rovnováhu. Prvé banky s charakterom centrálnych bánk nevznikli pre emisiu meny, ale pre jej koncentráciu pre štátne potreby. V prípade, že sa ľudská spoločnosť vydá na cestu slobodného používania rôznorodých slobodných mien, centrálna banka môže v konkurencii uspieť strážením pevnosti svojej meny a bezpečnosťou svojich služieb. Inflacionizmus ale zrejme nebude z kultúrnej sféry nikdy natrvalo vylúčený. Evolučná kultúrna selekcia je otvorená a návrat archetypov prirodzený.
Masívne tlačenie nových peňazí Európskou centrálnou bankou je konečná fáza staro-nového evolučného pokusu o presadenie inflačnej meny. A tak ako vždy v minulosti, ani teraz nemáme mechanizmy na takom evolučnom stupni, aby infláciu vždy a včas zastavili. Preto aj teraz musí pokračovať, kým neskolabuje celý organizmus, v ktorom táto mena pôsobí. Tým organizmom nie je len Európa. Je ním celý svet. No a v tomto svete pôsobia aj ďalšie inflačné meny. Aby stimulovali svoje domovské ekonomiky, musia byť aj ony inflačné. Tento konkurenčný boj urýchľuje ich rozpínavosť ešte viac. Svojimi účinkami nakoniec ale rozvrátia ekonomický organizmus celého sveta. Ak by chcela niektorá mena z tohto procesu vystúpiť, ako napríklad Švajčiarsky Frank, spôsobila by skôr, či neskôr rozvrat domovského prostredia. V prípade, že by to bola mena veľkej a globálne integrovanej ekonomiky, preniesla by tento rozvrat do celého sveta. Frank sa bude musieť po nejakom čase vrátiť do spoločného procesu a vytrvať v ňom až do zreteľných a dramatických prejavov rozpadu celého svetového finančného systému a rozvratu celej svetovej ekonomiky.
Ostáva ešte vysvetliť, v čom je evolučná nevýhoda inflačnej meny. Je to imitácia prosperity ekonomickej kultúro-sféry a potláčanie reálnej prosperity tejto sféry. Deje sa to ochudobňovaním tých subjektov trhu, ktoré sa dostávajú k inflačnej mene medzi poslednými. Potom je to ochudobňovanie činností, ktoré sú efektívne a musia svojimi výkonmi živiť neefektívne činnosti. No a nakoniec je to ochudobňovanie budúcich generácií, ktoré budú musieť túto rozbujnenú neefektívnosť odstraňovať, na čo spotrebujú veľké množstvo svojho výkonu bez možnosti prosperovania.
Zábava evolučného poznávania inflačných menových systémov začína vrcholiť.
