Centrálne banky ako hromozvod.

Autor: Ján Zavacký | 25.12.2018 o 10:49 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  515x

Opäť prišiel čas zareagovať na nejaký verejný názor. Tentokrát je to kritika M.Šichtařovej voči FEDu na jej videonahrávke. 

   Kritika centrálnych bánk sa stáva obľúbeným a intenzívnym trendom. Čím viac sa kritizuje, tým väčšie stereotypy sa posilňujú. Snáď najväčším stereotypom je predstava, že centrálne banky majú povinnosť dbať o hospodársky rast. Súčasťou je samozrejme aj predstava povinnosti zabrániť hospodárskemu poklesu. Možno niekde vo svete sú aj také centrálne banky, ale najväčšie a najsilnejšie takú povinnosť nemajú. 

   Viniť centrálnu banku za recesiu nedáva zmysel. Ani v prípade, že jej rozhodnutie k recesii viedlo. Je povinná sledovať svoje ciele. Dôsledky musí riešiť každý sám za seba. Ak by sa táto funkcia pridala centrálnej banke, dostala by sa do vnútorného konfliktu menovej a hospodárskej politiky. Centrálne banky súčasnosti v sebe nesú aj tak fatálny vnútorný rozpor, ktorý ich raz nutne privedie ku kolapsu a s nimi aj peňažný systém. Vedia s tým ale prežívať desiatky až takmer stovky rokov. Pridaním ďalšieho rozporu by sa zrútili omnoho skôr. Stratila by sa totiž posledná brzda po páde zlatého štandardu (zlatej devízy) v expanzii peňažnej bázy, ale aj celého peňažného systému.

   Zaujímavú filozofiu prístupu k ekonomickým vzťahom predstavil pred viac ako poldruhastoročím Frédéric Bastiat. V ekonomike sú javy zreteľné a nezreteľné. Tie, ktoré vidno a nevidno. A práve tento prístup odhaľuje vnútorný rozpor centrálneho bankovníctva v súčasnosti. Centrálne banky sa starajú zo zákona o viditeľné veci, ako je cenová inflácia, poskytovanie úverov, správa devízového portfólia, platobného systému, dokonca zamestnanosť a podobne. Niektoré úlohy sú abstraktnejšie, ako napríklad dohľad nad bankovým systémom, stabilitou menového systému a iné. Lenže! Lenže je v systéme ešte niečo, čo je tak abstraktné, komplexné, že je neviditeľné. Pri troche snahy a ideologickej nezávislosti je ale možné vidieť prejavy, ktoré spôsobujú nepatrné zmeny, ktoré menia prirodzené tovarovo-peňažné vzťahy. Tieto zmeny sú nielen malého rozsahu, ale aj krátkodobého účinku. Zdajú sa neškodné. Ale s postupujúcim časom získavajú na rozsahu a intenzite účinku. Nakoniec prevládnu a peňažný systém rozvrátia. 

   Je to vo svojej podstate rovnaký mechanizmus, ako mentálna, či chemická závislosť telesného organizmu. Díler heroínu poskytne klientovi zvýšenie výkonu a psychickej pohody. Zvýšený výkon klienta môže viesť k lepším výsledkom v jeho produktívnej činnosti. Medicína už pozná niektoré procesy, ktoré sa v organizme spúšťajú pod vplyvom psychotropnej látky. Pozná aj to, že sú neprirodzené a vedú v konečnom dôsledku k mentálnemu aj fyzickému rozvratu organizmu. Podobne aj v ekonómii poznáme niektoré mechanizmy, ktoré vedú k postupnému rozvratu ekonomiky pod vplyvom peňažného dopingu. Takto zmýšľajúci ekonómovia sú stále len okrajom ekonomickej obce. Z celej populácie tvoria úplne zanedbateľné číslo. V budúcnosti ale nebude inej cesty, ako prijať takéto videnie ekonomických a spoločenských vzťahov.

   Centrálne banky sú len jedným činiteľom v peňažnom systéme. Ich obviňovanie z recesie nedáva zmysel. Užitočnejšie by bolo začať intenzívne premýšľať nad prechodom na nový peňažný systém a zabrániť mocnostiam rozpútať vojnu v dôsledku rozpadajúceho sa peňažného systému.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Bugár nie je idiot, názory mení na počkanie

Predseda Mosta sa chystá na ďalšiu otočku.

SVET

Pravých kiahní sa svet zbavil. Kim možno skúša, ako nimi zabíjať

Biologické zbrane môžu byť ničivejšie ako jadrové.


Už ste čítali?